Športový tréning mládeže vo futbale je odlišný od tréningu dospelých. Vyžaduje si odborníkov po stránke futbalovej, pedagogickej aj psychologickej. Je do plaču pri pomyslení na rokmi ošúchanú vetu: „ Mládeži to najlepšie ! “ Je to obyčajná fráza veľmi vzdialená od skutočnosti. Veľkým problémom tréningového procesu mládeže je otázka rannej (skorej) špecializácie a dosahovania výsledkov. Je to cesta, ktorá vytvára neprimeraný tlak na hráčov už od najmladších vekových kategórií a spôsobuje neprirodzený rast výkonnosti.

Tréning mládeže zameraný na rannú špecializáciu sa ukazuje ako nezdôvodniteľný a neefektívny. Stále však nachádza stúpencov v radoch funkcionárov, trénerov a netrpezlivých rodičov. Túto cestu treba hodnotiť ako cestu orientujúcu sa na úspech za každú cenu. Vo svojej podstate je však málo perspektívna a zlá. Existuje tu totiž nebezpečenstvo fyzického a psychického poškodenia vyvíjajúceho sa organizmu. Navyše náročný tréning (veľký objem, vysoká intenzita zaťaženia) vôbec nezodpovedá mentalite detí.

Všetko má svoj čas, preto pri hodnotení efektívnosti tréningového procesu nemôžeme považovať za hlavné kritérium športovú výkonnosť. Vysoké výkony v prvých etapách športovej prípravy ešte nie sú zárukou ďalšieho progresívneho zvyšovania športovej výkonnosti. Rozhodujúci predpoklad na dosiahnutie maximálnych výkonov v optimálnom veku je tréning zodpovedajúci vývoju detí.
Veľmi dôležitá je miera všestrannosti (všeobecná pohybová príprava) ako základ budúcej vysokej výkonnosti. Čím širšiu základňu všestrannosti budú mať mladí futbalisti, tým sa vytvoria lepšie predpoklady na vyššiu výkonnosť v dospelosti.

TALENT + ŠPECIALIZOVANÝ TRÉNING V DETSTVE (RANNÁ – SKORÁ ŠPECIALIZÁCIA) = SKORÁ VYSOKÁ VÝKONNSŤ !!!

VŠESTRANNOSŤ (VŠEOBECNÁ POHYBOVÁ PRÍPRAVA) = ZÁKLAD BUDÚCEJ VYSOKEJ VÝKONNOSTI !!!

V tréningu sa okrem všeobecnej pohybovej prípravy treba z pohybových schopností zamerať hlavne na rozvoj koordinačných schopností, rýchlostných schopností a ohybnosti. Veľmi dôležité je u hráčov čím skôr vytvoriť správne strečingové návyky.
Zo špeciálnej pohybovej prípravy sa v kategórii prípravky treba zamerať predovšetkým na základy individuálnej techniky. V kategórii mladších žiakov na N a Z útočných a obranných HČJ (hráča v poli aj brankára) a jednoduchých reťazcov HČJ. V kategórii starších žiakov pridať zložitejšie reťazce HČJ a základné útočné a obranné HK. Z HS ozrejmiť pojem ZHS (rozostavenie) a nacvičiť jednoduché útočné a obranné HS. V kategórii staršieho dorastu už okrem N a Z HČJ a reťazcov HČJ treba prejsť na zložitejšie útočné a obranné HK, útočný a obranný HS, ktorý chceme preferovať. V každej kategórii nezabúdame na ŠS.
Z MOF treba využívať predovšetkým PC (veľa opakovaní), rôzne PH – najlepšia príprava pre „veľký futbal“ a rôzne formy VH (pri Z nezabúdať na HC).
V procese motorického učenia treba klásť veľký dôraz na správne zvládnutie základov individuálnej techniky (prípravka).
Je nutné, aby každý hráč mal loptu. Prípravka a mladší žiaci by mali trénovať s menšími a ľahšími loptami (č. 4, 3, 2). Parametre individuálnej techniky sa s týmito loptami rozvíjajú oveľa lepšie. Predchádza sa tak zbytočnému zraneniu členkov a preťaženosti achylových šliach. Veľmi dôležité je naučiť hráčov pracovať oboma nohami (v tréningu používať aj nedominantnú nohu).
Chcel by som sa ešte vrátiť k PH, ktoré by podľa môjho názoru mali tvoriť najpodstatnejšiu časť špecifického zaťaženia v tréningovom procese mládeže a ktoré sú medzi futbalistami veľmi obľúbené. Sú to komplexné MOF, ktoré plnia úlohu hernej prípravy. Rozvíjajú špeciálne pohybové, koordinačné, tvorivé schopnosti a hernú kondíciu. Pozitívne pôsobia na rozvoj orientácie hráčov v priestore, podporujú aktivitu a emocionálnosť hráčov. Efektívne pôsobia na rozvoj zručnostného (technika), intelektuálneho a zdatnostného (kondícia) potenciálu. Svojou variabilitou vytvárajú dobré predpoklady na rozvoj komplexnej hernej spôsobilosti mladých futbalistov. V PH sa rýchlo menia podmienky hry, hráči musia riešiť rôzne neočakávané herné situácie. Majú rôzne ciele (hra na rôzny počet a veľkosť brán, hra cez čiaru, ukazovačka), rôzne pravidlá, rôzne počty hráčov a pomocných hráčov. Využívajú sa rôzne veľkosti ihriska a hráčov môžeme rôzne úlohovať (hra na dva, tri dotyky, voľne, gól po medzihre, gól po prihrávke z krídelného priestoru, gól prevedením lopty cez čiaru, gól po spolupráci s pomocným hráčom atď). Interval zaťaženia a odpočinku určujeme na základe vekovej kategórie, trénovanosti a vyspelosti mužstva.
PH by mali mať, podľa môjho názoru, dominantné postavenie v proporcionalite MOF v tréningovom procese mládeže, pretože majú veľký vplyv na kvalitu individuálneho herného výkonu. Preto zo súčastí tréningového procesu by mal prevládať HT (potom HN).
    
Trénerom odporúčam odbornú futbalovú publikáciu zameranú na PH od doc. Kačániho Futbal – tréning hrou, kde je ich veľké množstvo.

Pre úspešné uplatnenie sa hráča v zápase v jednotlivých etapách jeho vývoja sú rozhodujúce jeho koordinačné schopnosti ako základ na osvojenie si, upevnenie a uplatnenie špeciálnych futbalových zručností v herných podmienkach.
Strategický chápaným cieľom športovej prípravy mládeže vo futbale nesmie byť okamžitá maximalizácia výsledkov už v najmladších vekových kategóriách, ale vytvorenie funkčného základu pre ich dosiahnutie v kategórii dospelých.

Mgr. Patrik Mojžiš